Víťazstvo Slovenska vo futbale krajinu navždy zmení

Už niekoľko týždňov s pobúrením, ale aj s tichým pobavením sledujem hystériu, ktorá sa rozpútala okolo tipovania víťaza blížiacich sa Majstrovstiev sveta vo futbale. Svojho favorita oznamujú politici, herci, spisovatelia, ženy i muži, deti a dôchodcovia, milionári aj nezamestnaní. Podľa aktuálnej nálady buď so znechutením, alebo s hurónskym smiechom vnímam tie zasvätené tipy na Brazíliu (ha!), Argentínu (haha!), Nemecko (hahaha!), Anglicko (hahahaha!) či Taliansko (hahahahaha!) a tak ďalej a nevychádzam pri nich z úžasu. Ako je možné, že si všetci títo, zväčša inteligentní a svojprávni ľudia nevšimli celkom evidentný fakt, totiž, že víťazom turnaja sa stane Slovensko???

Pritom nič nie je nad slnko jasnejšie. Predovšetkým, Slovensko sa turnaja nezúčastňuje, čo vyzerá byť ozajstný problém, no iba zdanlivo ? v skutočnosti nám to poskytuje hneď niekoľko zásadných výhod oproti všetkým ostatným súperom. Stačí sa pozrieť na naše staršie i nedávne dejiny a hneď si uvedomíme, aké rôzne udalosti u nás oficiálne neboli, a pritom určite boli: únos prezidentovho syna, divoké privatizácie, manipulovanie referenda, kupovanie poslancov a takto by sa dalo pokračovať siahodlho. Keď sme to dokázali v takýchto sférach, v športe to bude hračka. Slovensko na turnaji akože nebude, ale pritom tam ? nenápadné, tiché, až do poslednej chvíle všetkými prehliadané a podceňované ? neustále bude!

V danej situácii je zrejmé, že ani jeden zápas v skupine neprehráme, čo je vynikajúca východisková pozícia do ďalších štvrťfinálových bojov. Zároveň zaručene ani jedného nášho hráča nevylúčia, nik nedostane žltú kartu ani nebude faulovať, čo z nás už teraz robí najférovejších účastníkov turnaja a posilní to taktiež mýtus jemného, citlivého, prosto holubičieho národa. Uznávam, že za týchto okolností bude pomerne ťažké streliť gól. Ťažké, ale nie nemožné! Spomeňme si len na tú plejádu nešťastných vlastných gólov, ktoré si naši súperi v histórii "bieleho baletu" sami nastrieľali a môžeme byť pokojní.

Samozrejme, takýmto veľmi pasívnym prístupom k hre si nevytvoríme divákmi aj novinármi cenený imidž dynamických útočníkov a ostrostrelcov, ale zato určite postúpime, čo je oveľa dôležitejšie, než bársaké riskantné hráčske exhibície. Navyše isto získame aj znalcami vyzdvihovanú pozíciu prvotriednych herných taktikov a stratégov.

Zahraničné športové médiá považujú Slovensko v turnaji za jasného outsidera, zatiaľ nás škandalózne ani jedno jediné netipovalo na víťaza, ale má nás to rozčuľovať? Kto sa smeje naposledy... História futbalu v samostatnej Slovenskej republike je krátka, no aj tak máme na čo nadväzovať. V priateľských zápasoch sme predsa už dokázali hladko zdolať aj Francúzov či Nemcov. Celkovo si myslím, že keby sa hrali Majstrovská sveta v priateľských futbalových zápasoch, cudzinci našu futbalovú veľmoc už dávno umiestňujú kamsi do Južnej Ameriky a predstavujú si ju aspoň desaťnásobne väčšiu. Problém vždy vznikol, až keď došlo na medzinárodné zápasy ozajstné, nepriateľské. Tentoraz to však bude inak!

Nezabúdajme ani na ekonomický rozmer futbalového šampionátu, ktorý podobu našej krajiny navždy zmení. Stávkové kancelárie dávajú na víťazstvo Slovenska absurdne obrovské kurzy, lebo ho považujú za nemožné. Ich chyba! Hlupáci! Preto sa každá koruna, ktorú slovenský občan na naše mužstvo vsadí, zhodnotí najmenej stonásobne! Slováci, berte si pôžičky, žiadajte o hypotéky, už čoskoro bude po finančných starostiach! Čakajú nás nevídané veci. Dôchodcovia z Veľkého Krtíša masovo skúpia jachty v Tichomorí. Zeleninári z Rimavskej Soboty sprivatizujú ruské ropovody. Vysoká pri Morave sa rozrastie až do Viedne a Brna a stane sa ich spoločným novým centrom. V Lefantovciach sa za noc postaví vilové mestečko. A to všetko len vďaka tomu, že sa nevzdáme, že budeme pevne a jednotne veriť v našich futbalistov.

Treba si totiž kriticky priznať, že víťazstvo na svetovom šampionáte v hokeji pred pár rokmi neprinieslo očakávané zviditeľnenie, bolo síce fajn a potešilo, ale krajine ako celku výraznejšie nepomohlo. Keď o ňom hovorím v zahraničí (s výnimkou sibírskeho Ruska a škandinávskej tundry), nasleduje zakaždým otázka: V čom ste to, prosím ťa, vyhrali? Akoby som hovoril o dajakej polohovej lukostreľbe alebo synchronizovanom potápaní či ako sa všetky tie obskúrne športy volajú! Úspech v hokeji je, žiaľ, na svetovej scéne málo. My teraz jednoducho potrebujeme vyhrať vo futbale!

Máme dobrý, mladý a zdravý tím, kvalifikovaného trénera, obstojné zázemie, mimoriadnu motiváciu a originálnu hernú taktiku. Nedáme síce veľa gólov, ale veď koľko družstiev už v histórii majstrovstiev postúpilo až neviem kam aj so záporným skóre? Na túto tradíciu nadviažeme a v správnom okamihu zvrátime chybou súpera každý zápas vo svoj prospech.

Otázka už dávno nestojí tak, či sa Slovensko prebojuje do finále, to je viac-menej isté. Treba sa pýtať: Kto bude náš súper v záverečnom boji? Respektíve: Kto bude na šampionáte druhý?

Ja osobne sa na finále už veľmi teším, pozriem si ho spolu so stotisícovým davom budúcich miliardárov na veľkoplošnej obrazovke na bratislavskom Námestí SNP. Je mi v podstate ukradnuté, ktoré družstvo sa odváži postaviť proti nám, dokonca mi je tých mladých a sympatických Brazílčanov, Angličanov či Argentínčanov trocha ľúto. Zákony hry sú však neúprosné, trávnik je zelený, lopta je guľatá a vyhrať môže iba jeden.

Futbal je totiž umenie a byť Slovákom je už sám o sebe výkon. Neviem sa dočkať okamihu, keď rozhodca v deväťdesiatej minúte záverečným hvizdom píšťalky ukončí posledný zápas šampionátu. Bude to víťazstvo tvrdo vybojované, veľmi tesné, ale spravodlivé, historické a predovšetkým - naše!