National Geographic

Vďaka vzdialeným americkým príbuzným odoberala naša rodina od konca sedemdesiatych rokov minulého storočia časopis National Geographic Magazine. Keďže ho vydávala vzdelávacia a výskumná nezisková organizácia, šlo o jedno z mála západných médií, ktoré komunistická cenzúra viac-menej tolerovala. Jedinú výnimku predstavovali čísla, v ktorých sa vyskytla zmienka o niektorej krajine východného bloku alebo nebodaj priamo o Československu - vtedy colníci kompletnú zásielku zhabali.

Dôvod sme sa zakaždým dozvedeli v nasledujúcom vydaní, kde vyšli čitateľské reakcie na články, zväčša od emigrantov. Naša zbierka z viacerých dekád teda, žiaľ, nie je kompletná. Na takéto legalizované kradnutie sa nik nesmel sťažovať.

Hoci moja angličtina bola vtedy ešte biedna, žlté zväzky som uchovával ako relikvie a "čítal" som ich od prvej po poslednú stranu. Vyrastal som v presvedčení, že neznámy svet, ktorý som tam videl na obrázkoch, nikdy nebudem pozorovať vlastnými očami. Predstava, že raz budem odoberať českú verziu National Geographicu, mi pripadala ako zo sna.

National Geographic Magazine od svojich začiatkov v roku 1888 určoval svetový štandard novinárskej reportáže. Na Slovensku je bežné, že sa človek zo dňa na deň stane žurnalistom, ktorý má autorský záber od hokeja cez globálne otepľovanie až po magický realizmus, ale v mienkotvorných západných časopisoch je taká niečo neprípustné.

Nedávno sa mi vďaka americkým priateľom dostal do rúk N.G. zo septembra 1993 s veľkou reportážou o rozdelení Československa a o živote v dvoch nových stredoeurópskych krajinách. Je to výborná, dlhá reportáž s presahmi do eseje. Rozhovory s politikmi dopĺňajú portréty ľudí z rôznych spoločenských vrstiev.

Slovensko je vykreslené realisticky - a katastrofálne. Krajina v hlbokej ekonomickej a politickej kríze, nezamestnanosť v nej stúpa, investori ju ignorujú, občania sú nespokojní, kurz meny klesá, nacionalizmus silnie, rómske osady pôsobia ako prenesené z tretieho sveta.

Väčšine citátov dominovala skepsa, strach z budúcnosti a dezilúzia z rozdelenia vlasti proti vôli väčšiny obyvateľov. Stálo by za to vyslať toho istého novinára na Slovensko ešte raz. Možno by mal dojem, že sa ocitol v inom štáte. Pokrok, ktorý sa u nás za pätnásť rokov dosiahol, je najrýchlejší v novodobých dejinách.

Snívam o tom, že si raz zoženiem chýbajúce staré čísla National Geographicu, to zakázané čítanie o svete, v ktorom som vyrástol. Vydražím ich na webe alebo kúpim od potomkov colníkov a potom spracujem, čo o nás celé tie roky písali.