Logo

Manažér a mních

Jeden môj známy je ekonóm a protestanský mních. Keď príde z práce, zaparkuje limuzínu pred kláštorom, v cele samodlí a prespáva na prični zakrytý vrecovinou.

Jeden môj dobrý známy z Berlína je vyštudovaný ekonóm, ale zároveň aj teológ a mních. Tento hlboko veriaci protestant si s rodinou kúpil veľký statok so záhradou neďaleko od mesta, kde chová kone a hydinu. Veľmi sa zadĺžil, preto aby sa uživil a všetko čím skôr splatil, pracuje už roky v jednej vplyvnej firme.

Nedávno sa mi po čase opäť ozval s radostnou správou. Získal podstatne lepšie platené zamestnanie a vysokú pozíciu v známej automobilke. Musel sa síce presťahovať do Mníchova a domov chodieva len na víkendy, no zároveň sa mu splnil veľký sen - konečne môže bývať v kláštore, ako si odjakživa prial. Pritom keď mi povedal, koľko približne zarába, bolo mi jasné, že by pokojne mohol prespávať v luxusnom hoteli.

Keď o piatej príde z práce, zaparkuje svoju limuzínu pred kláštorom, v chladnej cele si vyzlečie drahý oblek, navlečie si mníšsku kutňu a pustí sa do modlitieb a meditácií. Namiesto dajakého vodného posteľového štúdia prespáva na tvrdej prični a prikrýva sa vrecovinou. Po spoločných raňajkách s mníchmi sa ráno znova nahodí do biznis imidžu a vyrazí do práce v nadnárodnom koncerne s obratom niekoľko desiatok miliárd eur ročne.

"Čo si o tom myslíš? Úžasné, nie?" spýtal sa ma.

"Je to neobvyklé, ale prečo nie?" odvetil som.

"Konzum a duchovno mám konečne v rovnováhe. Cítim sa oveľa lepšie. Keby som nemohol bývať v kláštore, tak tú prácu neberiem," odpovedal a keďže ho poznám roky, vedel som, že to myslí vážne.

"Ale čo keď budú kolegovia chcieť prísť k tebe na návštevu?" spýtal som sa.

"Hocikedy môžu. Požičiam im kutne a spoločne sa pomodlíme," povedal bez náznaku irónie. "Neveril by si, koľkí už prejavili záujem."

"Mohli by ste tam organizovať zasadnutia predstavenstva," rozosmial som sa.

"Aj o tom sa už rokuje. Niektorí šéfovia si zháňajú podobné ubytovanie. Luxus je out. Prichádza vek pokory a zodpovednosti."

"K nám na Slovensko ešte neprišiel ani len luxus."

"Tak ho preskočte, my sme ho mali a nenaplnil nás."

"Prečo potom nechodievaš do práce verejnou hromadnou dopravou?"

"Ako by som sa mohol vzdať auta, ktoré je zrkadlom vývoja našej firmy? Je ekologické, najbezpečnejšie vo svojej triede, má najlepšie GPS navigovanie na svete a zrýchlenie z nula na sto len za..." hovoril a oči mu v šere cely žiarili ako mníchovi v okamihu extázy.

TV oko, 14. 9. 2006

  © 2006 Michal Hvorecký. Všetky práva vyhradené. Design by Mikina Dimunova. Powered by howgh!